Hľadanie tajomstva Templárov

Aj keď to v sobotu ráno vyzeralo na zamračený a upršaný deň, predpovede hlásili prehánky a dážď a mnohí boli na pochybách, či má vôbec význam ísť, tak napriek všetkému sme sa rozhodli, že na výlet predsa len pôjdeme. O 8 sme začali sv. omšou s don Malženickým, už počas nej vykuklo slnko a bolo trochu teplejšie. Po jej skončení sme sa vydali na cestu do Sv. Jura. Zhromaždili sme sa pri Kostole sv. Juraja, kde sa losovali farebné papieriky, podľa ktorých sme sa neskôr rozdelili do skupín. Každý musel ako protihodnotu vložiť do pripraveného vreca nejakú slanú či sladkú drobnosť.


Nasledovala prvá časť divadla, ktorá nás zasvätila do príbehu o bývalom Templárovi Jakubovi, ktorý pre lásku k svojej krásnej žene Juliane musel z rádu vystúpiť. Mali spolu tri deti – rozumného a čestného najstaršieho Juraja, síce mladšieho, ale odvážneho Viliama a očarujúcu Johanku, ktorá bola nielen milovníčkou módy, ale aj lukov a mečov. Bol práve deň Jurajových 18. narodenín a ako každý rok od jeho 15. narodenín, aj v tento deň za ním prišiel „neznámy pán“, ktorý mu priniesol okrem iného aj list, kde mu oznámil, že musí splniť niekoľko úloh. Rozhodol sa požiadať o pomoc aj nás ostatných a tak si hrajúci animátori (mimochodom, skvelí :)) zavolali svoje skupinky k sebe podľa farby. Novovzniknuté bratstvá si spoločne vybrali citát zo Sv. Písma, ktorý ich mal charakterizovať a napísali ho na svoju vlajku. Po tomto všetkom sme sa konečne vybrali na cestu.
Čakalo nás prvé stanovisko – skákanie na jednej nohe za získaním akordov. Ďalej nasledovala navigácia jedného z bratstva, ktorý mal zaviazané oči, 33 krokov so zviazanými nohami, jedenie bochníkov chleba, hľadanie vo Sv. Písme. Na každom stanovisku sme získali slovo z vety, ktorú sme mali poskladať. Zostávala už len jedna úloha – každá skupina dostala jednu pätinu Žalmu 115 rozstrihanú na slová. Žalm sme museli podľa Sv. Písma zlepiť a následne sa všetky bratstvá spojiť, aby sme získali celý žalm a tým aj posledné slovo. Vďaka tomuto nám vznikla veta: „Tam je tvoj poklad, kde je tvoje srdce.“ Vysvetlenie sme sa dozvedeli v poslednej časti divadla od „pána neznámeho“ –  starého Templára Félixa. Takisto nám objasnil šokujúcu skutočnosť, a síce, že je Jakubovým otcom (čiže Julianiným svokrom a starým otcom Juraja, Viliama a Johanky). Dlhé roky svojmu synovi zazlieval, že pre lásku k žene vystúpil z rádu Templárov, ale tu si aj on uvedomil, že evanjelizovať a žiť podľa Regule Templárov sa dá aj v manželstve, v rodine, v škole, doma… Takisto sme našli aj svoj poklad – vrece s našimi dobrotami, ktorých sme sa vzdali na začiatku. Už zostávalo len jediné. Kedže sme zvládli všetky úlohy odmenou nám bolo, že aj my sme sa stali ozajstnými Templármi – Juraj nás s pomocou rodičov a súrodencov pasoval do Rádu lásky a každý dostal ručne robený templársky krížik a Regulu nášho bratstva.
  Kedže sa trochu zatiahlo založili sme oheň a začali plánovanú opekačku. Dobre sme sa najedli, deti sa zahrali s mečmi, obzreli si hrad a po porozprávaní všetkých zážitkov sme sa pomodlili, aby sme v krátkosti poďakovali Pánu Bohu za spoločne strávený deň a mnoho nezabudnuteľných zážitkov. Takíto spokojní, síce trochu unavení, ale stále v dobrej nálade sme pomaly zišli dole a išli domov 🙂

Týmto by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave – či už konkrétnou pomocou alebo modlitbami, všetkým účastníkom a don Malženickému za sv. omšu. Aj vďaka Vám sme mohli prežiť takýto požehnaný a krásny deň 🙂

PRIDANÉ 29. máj, 2013 o 9:54
Vyhľadávanie

Prihlásenie